Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Mesto Lučenec

História

História

Dnešný Lučenec vznikol na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Dodnes hlavnú os mesta tvorí cesta z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Na tomto uzle vzniklo pretiahnuté námestie s hlavnými dominantami kostolov, na ktoré nadväzuje pomerne pravidelná sieť ulíc mesta, ktoré sa rozšírilo hlavne západným smerom.

O starom osídlení okolia Lučenca svedčia archeologické nálezy z doby kamennej (pracovné nástroje nájdené v lokalite medzi Lučencom a Vidinou), z obdobia staršieho neolitu (sekera nájdená na území Lučenca), zo staršej doby bronzovej (nález mečov v Opatovej a Lučenci - Tuhári), z doby železnej (konský postroj nájdený v lučenskom lese v smere na Halič) a z obdobia sťahovania národov (urny nájdené v priestoroch Parného mlyna).

V období sťahovania národov sa tu vystriedali Jazygovia, Kvádi, Ossi, Cottini, Hunovia, Svévovia a Avari. Po tomto období sem v 6. a 7. storočí ako prví stáli obyvatelia prichádzajú Slovania, v 10. storočí sa tu usídlili aj Maďari. Pôvodná osada, predchodca Lučenca, sa údajne nachádzala v lokalite "Eb-hát" medzi Vidinou a Opatovou.

Vývoj názvu mesta Lučenec      Mestské symboly          Privilégiá a štatúty         Historické fotografie

 

SLED HISTORICKÝCH UDALOSTÍ V ROKOCH

1128 - Prvá nepriama historická správa o Lučenci. Dosiaľ dostatočne nepoTitulná strana knihy P. Eszterházyho "Nebeská koruna"dložená zmienka o postavení kaplnky na počesť Blahoslavenej Panny Márie,údajne na mieste dnešného kalvínskeho kostola - udalosť opisuje roku 1696 P. Eszterházy v knihe Nebeská koruna.

1190 - ďalšia nepriama zmienka. V časti Opatová sa spomína kláštor (valis lucida), ktorý plnil aj hospodársku a obchodnú funkciu.

1200 - Ako majitelia územia dnešného mesta sa spomínajú uhorské šľachtické rody Zaah a Szemere.

1232- Palatín Dionýz (Dénes) z rodu Tomaj získal od kráľa Ondreja II. donáciu na tunajšie pozemky (ich časť mu patrila do roku 1241), roku 1235 získal aj pozemky patriace Simonovi z rodu Kacsics.

1239 - Zmienka o cisterciánskej reholi v dnešnej časti Tuhár pod vedením Tusagara

1247- Prvá priama písomná zmienka o Lučenci (Luchunch) v listine kráľa Bela IV. z 3. augusta.

1275 - Správa o pobyte nemeckých baníkov, ktorých kráľ Ladislav IV. poveril hľadaním striebra.

1280 - V listine kráľa Ladislava IV. sa Lučenec spomína ako osada (possessio Lusunch).

1327- Listinná zmienka o dedine ei meste Lučenec (villa seu civitas Luchunch), chránenom priekopou. Uvedený doklad však nie je jednoznačným dôkazom, že by už Lučenec bol mestom (ako mesto sa dokázateľne uvádza až roku 1451).

1393 - Kráľ Ľudovít Veľký daroval panstvo Divín rodu Lossonczy, samotný Listina kráľa Bela IV. z roku 1247Lučenec získali šiesti bratia Lossonczyovci.

1406 - Kráľ Žigmund potvrdil donáciu na Lučenec bratom Losonczyovcom (Önöd a László)

1442- Lučenec ovládlo husitské vojsko Jana Jiskru z Brandýsa, ktoré si v kláštore pri Opatovej zriadilo pevnosť.

1451- Pri Lučenci sa odohrala historická bitka , v ktorej vojsko Jana Jiskru vedené Matijom z Knižic zvíťazilo nad početnejšími uhorskými jednotkami Jánosa Hunyadyho. Počas bojov Jiskrovci Lučenec vypálili - údajne aby uhorským jednotkám neposkytoval útočisko.

1467 - Časť mesta od kráľa Mateja získal Mihály Országh Guthi (neskôr sa tunajšími zemepánmi stali Perényiovci).

1554- Po páde Fiľakovského hradu obsadili Turci aj Lučenec, ktorý sa tak stal súčasťou chássy (majetku) fiľakovského sandžaku. Okupácia trvala do roku 1593, počas nej prudko poklesol počet obyvateľov - roku 1575 sa dokonca Lučenec uvádza ako pustý a vyľudnený.

1557 - Mesto prijalo Lutherovu reformáciu, avšak neskôr (1609) väčšina obyvateľov prestúpila na kalvínsku vieru.

1582 - Ako tunajší zemepáni sa uvádzajú Zs. Forgách, I. Török, G. Homonnay aMapa divínskeho hradného panstva zo 17. storočia Zs. Balassa.

1604- Cez mesto prešlo smerom na Fiľakovo asi 14-tisícové vojsko vedené Gy. Básthym, v decembri povstalci Lučenec dobyli.

1622 - Počas protihabsburského povstania G. Bethlena Lučenec obsadili cisárske vojská pod velením M. A. Krasznohorszkého (za pomoci Széchyho z Fiľakova a Forgácha z Haliče). Veľkú časť mesta vypálili, 130 obyvateľov popravili a mestu vyrúbili pokutu 3000 zlatých za pomoc povstalcom.

1668 - Obyvatelia Lučenca sa vykúpili z povinnosti pracovať na tureckých opevneniach v Egri a Szécsényi.

1682- Po vypálení Fiľakova tureckými a Thökölyho vojskami sa do Lučenca presťahovali významné protestantské rodiny (Gyürky, Mocsáry, Ráday, Szemere, Szilassy ati.) a remeselníci.

1703 - Počas protihabsburského povstania F. Rákócziho vstúpila časť obyvateľov Lučenca do povstaleckej armády (podobne aj roku 1711).

1706 - Zriadená poštová stanica v Lučenci a osobná preprava na linke Banská Bystrica - Lučenec - Rimavská Sobota.

1709- Lučenec postihla epidémia cholery, ktorej za obeť padlo asi 300 obyvateľov.

1755- Následkom úmyselne založeného požiaru vyhorela časť mesta. Podpaľačov chytili a popravili, avšak motív činu ostal neobjasnený.

1766 - Z Lučenca do Haliče premiestnená poštová stanica (späť do Lučenca ju preložili až roku 1842).

1819 - Mesto opäť poškodil rozsiahly požiar.

1830 - Ulice mesta osvetlené 24 petrolejovými lampami (Lučenec mal v tom čase len štyri ulice).

1831- Lučenec postihla ďalšia epidémia cholery (podobne tiež roku 1873).

1849 - Počas protihabsburského povstania L. Kossutha Lučenec vo februári obsadilo cisárske vojsko, v marci sa priamo v meste odohrala jeho víťazná bitka s maďarskou gerilou. V auguste ruské cárske vojsko generála Grabbeho mesto úplne vyrabovalo a vypálilo.

1865 - Lučenec dostal telegrafné spojenie s okolitým svetom.

1874- V meste sa uskutočnila regulácia Tuhárskeho potoka.

1886 - Zriadený prvý mestský špitál.

1887- Na uliciach vybudované dva metre široké chodníky. Opäť veľký požiar v meste.

1889- Lučenec telefonicky spojený s Budapešťou.

1899 - Vybudované verejné elektrické osvetlenie.

1902- Zavedený telefón (medzimestské spojenie), prvú súkromnú stanicu mal L. Grimm.

1908 - Začiatok budovania mestskej kanalizačnej siete.

1918- Lučenec sa stal súčasťou samostatného Československa.

1919- V máji mesto obsadili maďarské vojská, ale už v júni sa Lučenec prihlásil k Slovenskej republike rád.

1925- Lučenec napojili na energetickú sieť vysokého napätia, v tom istom roku sa začala budovať mestská vodovodná sieť.

1938 - Lučenec viedenským verdiktom opäť pripojený k Maďarsku, súčasťou ktorého bol do roku 1944.

1943 - Mesto malo už 110 ulíc.

1970 - Začiatok budovania mestskej plynofikačnej siete.

1993 - Lučenec sa súčasťou samostatnej Slovenskej republiky.

 

 

 


 

Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch Titulná starna knihy Mateja Bela z roku 1753sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny.

Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).

S názvom mesta úzko súvisí predikát (prímenie) jeho pôvodných zemepánov.

ROD LOSSONCZY ( LUČENSKÝ )

Starý uhorský šľachtický rod Lossonczy buď pochádzal z Lučenca, alebo mal predikát odvodený z tunajšieho majetku. Mal spoločného predka s rodom Bánffy z Lučenca v starom uhorskom veľmožskom rode Tomaj. Z tohto rodu pochádzal palatín Dionýz, ktorý dostal od kráľa Bela IV. donáciu na majetok Lučenca a jeho potomkovia v 14. storočí používali podľa tohto majetku predikát de Losoncz. Rod Lossonczy (Losonci) vymrel po meči roku 1552 smrťou Štefana Lossonczyho (jeho dcéra Anna Lossonczy - Forgáchová umrela roku 1596).


 


English version
Magyar verzió

34974773

Úvodná stránka