Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

Prehliadka pamiatok v meste Lučenec

Prehliadka pamiatok s popisom architektúry v meste Lučenec

Iná krása v našom Meste

Keď sa opýtate Lučenčana či pozná kultúrne pamiatky Lučenca, možno sa mu v mysli vybavia predné strany kníh o Lučenci. Synagóga, Kalvínsky kostol a Reduta sú symbolmi Lučenca, ktoré tvoria jeho panorámu. Keď sa však dostaneme z vtáčej perspektívy na zem a pozorne sa počas prechádzky mestom poobzeráme vôkol seba, nájdeme množstvo ďalších nemých svedkov svojej doby. Diela známych slovenských architektov vypovedajú o histórii mesta. Ich stav hovorí o minulosti, o súčasnosti a o ľuďoch, ktorí v nich žijú alebo žili. Na väčšine sa podpísal čas, nedostatok peňazí, možno nezáujem kompetentných. Tomu, kto by sa rád o meste Lučenec dozvedel viac stačí, keď sa okolo seba pozornejšie poobzerá...

Pôvodnú historickú architektúru mesta so secesnými domami predstavuje dnes Masarykova ulica , prvý krát vydláždená v roku 1830. K jej skvostom patria pôvodne zachované budovy , v ktorých dnes majú sídla bankové inštitúcie, Novohradská knižnica a obchodné domy. Vzácna secesná architektúra sa zachovala aj na niektorých obytných domoch na uliciach Jókaiho a Železničnej. 


V Lučenci pôsobilo v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia niekoľko bankových inštitúcií s vlastnými honosnými budovami. Jednou z nich bola budova na Kubínyiho námestí č. 9, postavená v roku 1872 ako Novohradská ľudová banka, od roku 1904 sídlo Obchodno - priemyselnej banky, po nej Dunaj banky. Na streche banky sa nachádza typický symbol bankových inštitúcií - úľ so včelami - symbol húževnatosti, pracovitosti a sporivosti. Ďalším sídlom bankovej inštiúcie bol nárožný dom    na Masarykovej ulici č. 2, v ktorom v prvej polovici 20. storočia pôsobila Všeobecná úverová banka. Treťou bankovou stavbou je pôvodne Hospodárska úverová banka sídliaca na Kármanovej ulici č. 2, dnešná Novohradská knižnica. Budova bola postavená v rokoch 1899 až 1902.

Architektonické detaily výzdobných cyklov uličných fasád domov z druhej polovice 19. storočia využívajú prvky viacerých neoslohov. Čarovným spôsobom spájajú typické prvky reneasncie, baroka a secesie do architektonického smeru v  odbornej literatúre nazývaného elekticizmus. Najucelenejší je elekticizmus zachovaný na Masarykovej ulici a jeho najtypickejšími reprezentantmi sú nájomné domy s popisnými číslami 8,10 a 34.

Pri prechádzke rušným obchodným centrom mesta, na rohu Železničnej a Masarykovej ulice, návštevníka upúta výrazne plasticky zdobená fasáda budovy bývalej kaviarne Szüsz známej a j pod názvom FEMKE (Beneth, Berger - podľa predošlých majiteľov). Projektantom budovy bol J. Kassai a postavená bola v rokoch 1908 - 1909. V exteriéri i interiéri uplatnil prvky secesii a historizmov. Fasáda je zdobená naturalistickými ornamentami a maskarónmi. V polovici 90. rokov 20. storočia bola budova po pamiatkovej obnove adaptovaná pre potreby banky OTP. 

Honosné továrnické vily na Jókaiho ulici s č. 7 a 13 reprezentujú v Lučenci staviteľstvo prvých desaťročí 20. storočia. Vlastníkmi a staviteľmi boli členovia rodiny Rakottyay, ktorí vlastnili továreň na smaltované výrobky a významnou mierou zasiahli do života mesta. Rodinný dom na Jókaiho ulici č. 13 z roku 1910 je v literatúre uvádzaný ako dielo významného európskeho architekta Edmunda (Ödöna) Lechnera (1845-1914). Vila bola vkomponovaná do komplexu priemyselných budov, z ktorých sa do súčasnosti zachovalo len torzo (plot a budova továrne na Sládkovičovej ulici). Najzaujímavejšie časti budovy sú ukryté vo dvore - terasa, malá záhrada, železobetónové stĺpy s fantastickými maskarónovými hlavicami. Objekt je od roku 1957 v majetku mesta Lučenec, kedy tu boli zriadené jasle  a tomuto účelu slúži budova doteraz.  Modifikovaný národný štýl vily na Jókaiho  č. 13 vytvorený v duchu miestnych tradícií, je protikladom strohému, ale o to zaujímavejšiemu štýlu druhej Rakottyayho vily na Jókaiho ulici č. 7. Každé priečelie budovy tvorí samostatný celok, sú rozdielne komponované a v hmote architektonicky členené bez zbytočných dekoratívnych prvkov. Autor projektu, ktorého meno nepoznáme, vytvoril v prvých desaťročiach 20. storočia dielo, ktoré určilo nový trend v staviteľstve mesta Lučenec.     

Farský úrad evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania na Komenského ulici č.  12 je súčasťou komplexu cirkevnýh budov, ku ktorým patrí zborový dom a evanjelický kostol. Budova evanjelickej fary bola postavená v rokoch 1915-1916 podľa projektov staviteľa Jakaba Pála z roku 1914. Nový prístrešok chrániaci hlavný vstup do objektu, bol vybudovaný v roku 2005 podľa pôvodného projektu.

Významnou osobnosťou slovenskej architektúry, ktorého dielo sa nachádza v Lučenci, je architekt Milan Michal Harminc (1896-1964). M. M. Harminc projektoval pre Lučenec v rokoch 1924  a 1925 budovu YMCA - kresťanského združenia mladých ľudí. Na objekte je charakteristická monumentálna prirodzenosť foriem. Hodnota stavby spočíva v tom, že v   období pretrvávajúcich neoslohov a elekticizmu, Harminc kládol dôraz na čistú a nelomenú plochu.

Funkcionalistická architektúra je zastúpená vilou Dr. L. Singera na Rádayho ulici č. 4 od miestneho architekta Oskara Winklera  (1909-1970), ktorý svojou tvorbou poznamenal vývojovú etapu v stavebníctve mesta Lučenec medzi dvoma svetovými vojnami . Vila Dr. Singera bola postavená v roku 1937. Spoločnými znakmi realizovaných Winklerových projektov je podriadenosť primárnej funkčnosti, viacúčelovosť, strohosť a elegancia.  

Secesiu ako decentný sloh, ktorý kladie dôraz na výzdobu, predstavuje objekt advokátskych kancelárií na ulici Dr. Herza č. 12, plniaci pôvodne funkciu obytno - kancelárskej budovy. Vkusne komponovanej fasáde je prispôsobený aj interiér. Strohosť kancelárskych priestorov dopĺňa zimná záhrada a originálne riešené interiérové zariadenie, farebná výplň okien a plastický dekor stien.  

Zaujímavými pamiatkami historického vývoja mesta sú objekty sústredené v dvoch židovských cintorínoch situovaných mimo centra Lučenca. Náhrobky v starom cintoríne na Mocsáryho ulici pochádzaj z prvej polovici 19. storočia. Nový cintorín na ulici Vajanského používa aj v súčasnosti neologická obec a sú tu pochované viaceré osobnosti lučenskej židovskej komunity.  V ňom sa nachádza objekt obradnej siene, pre ktorý sa používa viacero pomenovaní - dom smútku, márnica, cintorínska kaplnka. Budova bola postavená na prelome 19. a 20. storočia v neoklasicistickom slohu.   

Od roku 1985 sídli Novohradské múzeum a galéria v Lučenci v pamiatkovej budove na Kubínyiho námestí č. 3 v Lučenci. Je to kultúrna  inštitúcia, ktorá od roku 1955 na základe výskumu zhromažďuje, ochraňuje, zhodnocuje a sprístupňuje kultúrne dedičstvo novohradského regiónu. Okrem regionalistiky sa  špecializuje na dejiny smaltovníctva a sklárstva. V súčasnosti spravuje takmer 25 000 zbierkových predmetov prevažne z archeológie, histórie, etnológie, numizmatiky a  výtvarného umenia. Každoročne pripravuje okolo 20 výstav. K tradičným prezentačným podujatiam patrí Trienále akvarelu, Medzinárodné keramické sympózium a výstavy z vlastných etnologických a historických  fondov. V špecializovanej knižnici je k dispozícii asi 9000 kusov odbornej literatúry a cenný historický knižničný fond.

Neogotický kalvínsky  (reformovaný) kostol stojí v historickom jadre Lučenca, na severnej strane Kubínyiho námestia, na križovatke hlavných komunikácií. Bol postavený v rokoch 1851-53 staviteľom Mikulášová Izsóom, podľa projektu viedenského architekta Francza Wiesera. V roku 1896 bola dostavaná 64 metrov vysoká veža , ukončená ihlancom a maketou kohúta, ktorý symbolom bdelosti a ostražitosti. V roku 1988 bol po komplexnej pamiatkovej obnove odovzdaný do užívania Novohradskému múzeu v Lučenci, ktoré jeho priestory využívalo ako sezónnu  výstavnú a polyfunkčnú kultúrnu sálu. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Cirkevný zbor Lučenec získal v roku 2005 objekt znova do svojej správy a konajú sa v ňom bohoslužby.

Radnica - Mestský dom Budova zakomponovaná do radovej zástavby námestia bola postavená pravdepodobne v dvoch stavebných etapách v rokoch 1893-94 podľa projektov Virgila Nagya a Viktora Kolbenheyera. Projektami uplatnili vtedy módne neorenesančné a neobarokové prvky. Reprezentatívne poňatá nárožná stavba má vstup z ulice  Dr. Herza. Historická budova radnice, sídlo Mestského úradu, bola v 90. rokoch čiastočne zrekonštruovaná. Boli obnovené fasády, okná, dvere.

Reduta Repreznatívna budova stojí na rohu historického Kubínyiho námestia a Vajanského ulice oproti katolíckemu kostolu v Lučenci. Slúžila ako mestský hotel, centrum spoločenského , spolkového  a divadelného života, polstoročie tu fungovalo kasíno. Od 80. rokov 19. storočia sa stretávame s pomenovaním budovy Kasíno, Vigaó, mestský hotel. Až v 20. storočí sa objavuje názov Reduta. Dnešná budova bola postavená na mieste staršej, ktorú zničil požiar v roku 1849. Autorom prestavby z rokov 1856-58 bol viedenský architekt Francz Wieser. Znovu obnovená historická budova bola slávnostne sprístupnená 9.12.1993. Od roku 1994 plní funkciu kongresového centra

Synagóga Budova neologiockej synagógy bola postavená v rokoch 1922-25 podľa návrhu Leopolda Baumborna. Impozantnú, kompaktne pôsobiacu budovu dala postaviť Židovská náboženská obec v Lučenci, ktorá mala pred prvou svetovou vojnou 2088 členov. Kapacita objektu bola 1100 osôb. Synagóga bola vysvetená 8. septembra 1925 a slúžila pôvodnému účelu do roku 1944. Konštrukčný systém železobetónového skeletu s tehlovými výplňami bol v 20. rokoch 20. storočia progresívnym novátorským riešením.  Vo výzdobe dvojpodlažného interiéru i exteriéru našli uplatnenie elekticistické kompozičné metódy, využívajúce byzantsko-orientálne a secesné prvky. 

Rímskokatolícky kostol je súčasťou historického jadra mesta na Kubínyiho námestí. Vystavaný bol v roku 1783, ako jednoloďová stavba s prístavnou sakristikou a s predstavanou vežou.

Szilassyho kaštieľ dostal meno po svojich majiteľoch, ktorí sa aktívne podieľali na rozvoji mesta. Po roku 1850 bo prestavaný do barokovo-klasického slohu a dnes nie je využívaný. Súčasťou kaštieľa je aj park so vzácnou flórou v ktorom sa zachovala skupinka chránených stromov, platanov javorolistých.  

 


 
English version
Magyar verzió
ÚvodÚvodná stránka