Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

                    Prvá písomná zmienka o lese v okolí Lučenca, ktorá pramení z Kráľovskej listiny z hlásenia budínskej kapituly zo 4.júna 1327, ktorú potvrdil kráľ Karol J. 9.Septembra 1327... Veľkou cestou ktorou sa vchádza do ulice mestečka Lučenec vstupuje k rieke Tuhár a vychádza k severnej časti priamo k stromom hruškám, ktoré sú v zadnej časti obce pána Thome a cez priekopu postupuje ... tu sa končia medzníky.
                   V 16. storočí Lučenec patril rodu Lossonczy/ Lučenských, od roku 1552 Anne Losonczyovej, ktorá záväťou koncom 16. storočia zanechala majetky pre svojho druhého manžela Žigmunda Forgáča (1558-1621) z Haliče. Takto sa lesy dostali pod Haličské panstvo.
                   Mestu Lučenec patrili lesy pravdepodobne od rokov 1715 až 1720, kde v súpise poddanských udalostí zemepánov nie sú len lesy spomínane, teda patrili mestu.
 

                   Z novodobej histórie je dôležitý rok 1993 v ktorom boli mestské lesy Lučenec prinavrátene do užívania Správe mestskych lesov Lučenec, ako príspevkovej organizácii mesta. Od 1.1.2006 obhospodaruje lesy mesta Lučenec spoločnosť Mestské lesy s.r.o. až do dnešného dňa.
                    Súčastná výmera mestských lesov Lučenec predstavuje 965,69 ha, lesné sklady 1,90 ha, produktovady 5,05 ha a iné lesné pozemky 7,20 ha.
                     Z hľadiska prírodných pomerov sa lesy mesta nachádzajú v orografickej sústave Juhoslovenskej kotliny v orografickom celku Ipeľská kotliny, ktorá sa skladá z prvkov poriečnych nív doprevádzanýchpleistocennymi terasami pozdĺž Ipľa a pahorkatinej plošiny, ktorá je členená hustou sieťou údolí a beztokových úvalín. Hrebene sú tu veľmi nevýrazné, skoro úplne ploché. Ich smer je v prevažnej miere juhovýchodný a východný. Svahy sú mierne až veľmi mierne,pravidelné. Pôdy tvoria silné vrstvy piesočnej sprašovej hliny pod ktorou sa nachádzajú oligocénne, miocénne a pliocénne sedimeny. Z hornín v tomto podloží sú zastúpené vrstvy štrku,piesku, pieskovcov a ílov. Priemerné ročné teploty dosahujú 9stupňov celsia. Vo Vegetačnom období priemerná teplota dosahuje 16 stupňov celsia.
Lesy sa rozkladajú v bukovodubovom lesnom vegetačnom stuni, najmä v živnom rade B predstavujú bukové dúbravy (Fageto Qercetum), najhojnejšie zastúpenou drevinou je Dub zimný a Dub cerový. Ako primiešaná drevina v porastoch Breza bradavičnatá, Jelša lepkavá, Javor horský, Javor mliečny, Borovica lesná, Borovica čierna, Lipa maločistá, Dub červený, Dub letný, Hrab obyčajný, Čerešňa vtáčia a Agát biely. V krovitej etáži sa vyskytuje Hloh obyčajný, Trnka obyčajná, Vtáčí zob, Baza čierna, Drieň obyčajný, Borievka obyčajná, Svíb krvavý, Bršlen európsky a pod.
                       Celková zásoby drevenej hmoty v hospodárskych lesoch predstavuje 220 216 m3 a v lesoch osobitného určenia (prímestské lesy) predstavuje 20 676m3.
 


 
English version
Magyar verzió
ÚvodÚvodná stránka